Životná Cesta

7. srpna 2006 v 21:59 | Ja |  BOB MARLEY
BOB MARLEY...
Hojdavý rytmus, jednoduchý text a úsmev v srdci. To je reggae v podaní nezabudnuteľného génia s menom BOB MARLEY (6. február 1945 - 11. máj 1981). Bol charizmatickým muzikantom a jeho hudba pramenila z jediného zdroja: z ulíc Jamaiky. Fanúšikovia ho pochovali na tomto ostrove spolu s milovanou červenou gitarou značky Gibson.

Aj keby Bob vedel, že bude žiť iba 36 rokov, nežil by inak. V podstate nemal na výber. No mohol sa rozhodnúť, či bude iba jedným z tisícov, ktorí zapadnú prachom v uličkách chudobnej štvrte na jednom z karibských ostrovov, alebo skúsi vstať a zakričať do sveta, že má svoj názor a stojí si za ním. Napokon sa mu to aj podarilo, pretože deň jeho narodenia sa na Jamaike oslavuje ako štátny sviatok. Na počesť človeka, ktorý zmenil osud mnohých Jamajčanov.
Detsvo ako z románu
Jeho otec bol kapitánom britskej armády. Zrejme veľmi dynamický chlapík, lebo opustil Bobovu matku, obyčajnú jamaiskú dedinčanku, tesne po jej otehotnení. Chlapčenské hry sa Bob hrával pod kokosovými palmami a mangovníkmi, no zakrátko tento raj opustil a presťahoval sa do hlavného mesta Kingstonu. Práve tu sa "zbratríčkoval" s drsnými chlapcami v miestnom gete a počúval z tranzistora prvé pesničky Elvisa Presleyho. Keď sa Bob stretol s Bunny a Petrom McIntoshom, ďalším mladíkom s veľkými hudobnými ambíciami - bolo všetko jasné. Pustili sa do hľadania čisto jamajského štýlu.
Muzikantské začiatky
V roku 1962 si Boba Marleyho všimol producent Leslie Kong a umožnil mu nahrať pôvodný popsong Judge Not pod značkou Beverley. Krátko nato nahral pre Konga druhý singel One Cup Of Coffe a založil spolu so svojimi priateľmi z trenchtownského geta v západnom Kingstone skupinu The Wailin' Wailers, ktorá sa po rokoch premenovala na The Wailers.
Troška smútku v hlase
Ak dobre počúvate, o čom Marley spieva, a najmä - ako spieva, prídete na to. Je to úsmev cez slzy. Vedel, ako chutí čierna noc pod divokými hviezdami, keď horí oheň a človek rozmýšla o svojom osude. O láske a o nádeji, že sa raz všetko zmení... Bolo to práve reggae, ktoré odmietalo systém, vyzývalo k revolte a so svojím odkazom na lásku a sexuálnu slobodu sa dotklo duše nielen černochov. A hoci bol veľkým zástancom mieru a mierumilovnosti, aj jemu občas praskli nervy - a potom to stálo za to.
Potomkovia otrokov
"Jeho hudba bol v istom zmysle čistý rock, ktorým verejne vyjadroval súkromnú pravdu," napísal v knižke Catch A Fire hudobný kritik Timothy White. Médiá sa rozhodli, že Marley bol prvou superhviezdou z tretieho sveta. Zo sveta, ktorý si ešte pamätal roky otroctva, veď celá jamajská kultúra bola nasiaknutá nekonečným hrdlačením na plantážach. Keď bolo v roku 1834 zrušené otroctvo, černosi a ic potomkovia pôvodom z Afriky začali znovurozvíjať napoly zabudnuté africké tradície. Samozrejme, postupne zmiešané s britskými zvykmi. Jamajka mala odjakživa, na rozdiel od "kolegov" v Amerike - bližšie k Afrike. V roku 1930 Ras Tafari Makonnen, ktorý bol korunovaný za cisára Etiópie, dostal nové meno, Haile Selassie.
Hľadanie koreňov
Marleyho muzika harmonizovala nielen s obláčikmi marihuany. Tento talentovaný muzikant sympatizoval s myšlienkami náboženského hnutia, tzv. rasta, ktoré uznávalo hlavu Etiópie ako potomka kráľa Šalamúna. Sympatické na ňom bolo asi to, že chcelo vrátiť násilne vyvlečeným africkým černochom pocit identity a aj starú stratenú vlasť. Bola to síce utópia. lebo svet sa medzitým príliš zmenil, ale pre Boba a jeho kamarátov to bolo veľmi príťažlivé posolstvo. Nikto sa preto zrejme nečudoval, keď sa stal členom tejto cirkvi.
Na skusy v Amerike
Bobova matka sa znovu vydala a presťahovala sa do USA. Tu zohnala peniaze a poslala ich synovi na letenku, aby mohol tiež začať nový život. Ešte pred odchodom do Ameriky stretol Bob mladú Ritu Andersonovú a vo februári 1966 si ju vzal za ženu. Jeho pobyt v Amerike bol poznačený jediným" zarobiť dosť peňazí na to, aby mohol realizovať svoje skutočné ambície - hudbu. V októbri 1966 sa po osemmesačnom pobyte vrátil domov.
Viera v Bobovom živote
Rastafariánske vyznanie mu na prelome 60. a 70. rokov prinieslo konflikt s producentom, ktorý chcel riadiť osud kapely, a tak založili vlastnú nahrávaciu značku Wailin'Soul. Onedlho síce skrachovali, ale mali štastie: stretli sa s producentským géniom Lee Perrym, ktorý znovuobjavil čistý zvuk jamajskej muziky. Pod Perryho vedením nadobudla kapela najlepší zvuk z celej éry trvania. Nahrávky ako Soul Rebel, 400 Years a Small Axe sa stali nielen klasikou, ale doslova základnou abecedou a definovali budúcnosť regaae.
Reggae nakazilo svet
Spočiatku nikto mimo ostrova nevedel, ako má reagovať na novú vlnu, ktorá prichádzala z Jamajky. Bolo to nové, silné, nezvyčajné - a krásne jednoduché. V roku 1973 The Wailers po prvý krát verejne vystupovali v Amerike. Bob sa tešil zo svojho skvelého obdobia poznačeného vysokou kreativitou a jeho nahrávky ako Babylon By Bus, Kaya a Survival mali obrovský úspech. Kapela podnikala jedno turné za druhým s pesničkami ako napríklad No Woman, No Cry, Coming In From The Cold, Time Will Tell a mnohými ďalšími, ktoré si obľúbili mladí na celom svete. Dokonca aj slávni bítnici ako The Rolling Stones v r. 1976 podľahli čaru reggae a jedno zaradili na svoj album, Black And Blue. Ibaže rovnako ako Bob Marley stúpal na rebréčku popularity, klesal hlbšie a hlbšie do područia mäkkých drog.
Cesta je otvorená
Bob sa zoznámil s Chrisom Blackwellom, ktorý stál v pozadí jemajskej hudby v Británii. Poznal Marleyho reputáciu v Karibiku a bol očarený muzikou, ktorú ten "divoch s dredmi" robil. Bola to revolučná zmena. Po prvýkrát mala reggae skupina taký úspech a nahrávala v prvotriednom štúdiu v podmienkach ako hociktorá rocková kapela. Dovtedy sa totiž reggae predávalo len na singloch alebo na lacných kompilovaných albumoch.
Z Catch A Fire sa síce nestal megahit, ale vzbudil mimoriadnu pozornosť verejnosti a médií. Marleyho lyrické texty a tanečný rytmus pesničiek ostro kontrastovali s hlavným prúdom vtedajšej rockovej hudby. Prišlo britské i americké turné a po čase dvoch členov kapely nahradilo ženské trio I-trees, ktoré založila Bobova žena Rita. Mimochodom, opakovane sa v priebehu spoločného života rozvádzala s kráľom reggae. Mal totiž kopu mimomanťelských bzťahov a takisto nemanželských detí! Rastaman Vibration, album z roku 1976, zlomil americké hitparády. Jeho madzinárodný ohlas vzrastal spolu s politickou dôležitosťou Jamajky, kde si Rastafariáni získavali obrovskú popularitu najmä v gete medzi mladými. V decembri na Boba spáchalo sedem rúzných ozbrojených mužov, ktorí vtrhli k nemu do domu, atentát. Na 18 mesiacov opustil krajinu a žil v zahraničí. Tu nahral ďalší album Exodus. V Británii bodoval v hitparádovom rebríčku dlhé týždne a tri single sa dokonca masovo predávali.
Kaya z roku 1978 písal Marley v mimoriadnom citovom rozpoložení. Songy o láske Satisfy My Soul a krásne Is This Love sú nezabudnuteľné...
V roku 1978 pozvali Boba do Spoločenstva národov v New Yorku, aby mu odovzdali medailu za mier. Na konci roka navštívil po prvýkrát Afriku a nahral album Babylon By Bus. Veľa cestoval po svete. Survival, Marleyho deviaty album, obsahoval veľa skladieb, ktorými podporoval slobodu Afriky a prejavoval solidaritu. Po oslobodení Zimbabwe pozvali na "čierny kontinent" kapelu hrať na uvádzacom ceremoniáli ku Dňu nezávislosti. Bolo to najvyššie ocenenie úsilia skupiny, ktoré zvýraznilo vplyv The Wailers v treťom svete.
Koniec slávneho príbehu
Usmievavý muzikant, ktorý dokázal svojimi pesničkami poblázniť takmer každého, zomrel ako obyčajný smrtelník. Na rakovinu. Ako sa to stalo? Po neštastnej amputácii palca na nohe sa mu zdanlivo nebadane táto zhubná choroba rozšírila v priebehu niekoľkých rokov po celom tele. Verejnosť však bola informovaná, že sa stal obeťou dávneho zranenia z futbalu. Zanechal po sebe vdovu Ritu a desať detí. Jedno z nich, Ziggy Marley, je dnes v reggae nasledovníkom svojho otca.
Zvyšok príbehu slávnych Wailers
bol poznačený tragédiou: Petra Tosha zavraždili vo vlastnom dome a bubeníka Carltona Barreta zabil žiarlivý manžel.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 michelle michelle | E-mail | Web | 15. srpna 2006 v 22:05 | Reagovat

netusim ci si toto pisal sam alebo si to niekde nasiel ako zivotopis ale je to napisane uplne dokonale ... klobuk dole pred autorom nech uz to bol ktokolvek ... poziciam si to na blog ak nevadi uvediem zdroj ... strasne sa mi to paci!!!

inak blog sa riadne spicovo vyvija ... len tak dalej si frajer!!!

2 Blade00 Blade00 | E-mail | Web | 16. srpna 2006 v 13:18 | Reagovat

To som nepisal sam mam to odkialsi z netu, ale v poho si to pozicaj ale ako autora ma neuvadzaj:).Ale moyes dat ye to mas s mojho blogu Ď. :))

3 felippe felippe | 1. září 2006 v 11:08 | Reagovat

Tak to bol  iny kral !!!

Takych by malo byt na svete viac!!!

4 lenuska lenuska | E-mail | 1. listopadu 2006 v 21:50 | Reagovat

bob marley is king.naozaj uzasny chlapik.skoda ho.ale aj tak si myslim ze za ten kratky zivot odviedol kusisko prace.klobuk dole

5 blade00 blade00 | E-mail | Web | 3. listopadu 2006 v 8:32 | Reagovat

To ano Bob bol king a nezomrel, lebo kto zije v srdciach neozomiera.Kokos akoze ked niekto dostane v 25 ci koko mal nobelovu cenu za mier tak to uz ano...

6 nikuska nikuska | E-mail | 11. března 2007 v 13:29 | Reagovat

konecne jedinej bloog kde je wsecko.....:o)**mas to tu pekny díky mocc hodne si mi pomohll......:o)**

7 ivula ivula | E-mail | 3. února 2008 v 13:29 | Reagovat

popiči článok!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

8 SMRŤ FEŤÁKOM SMRŤ FEŤÁKOM | 19. února 2008 v 14:01 | Reagovat

Bob Marley bola len hnusna prefetovana opica, ktora hnila ešte predtým ako skapala.

9 lukas lukas | 25. března 2008 v 12:42 | Reagovat

kokot zalez naspet a neukazuj sa tu Bob Marley bol a je king ty nemas ani paru co robil pre jamaiku tak si zavri picu

10 Panzerfaust_14 Panzerfaust_14 | E-mail | 2. června 2008 v 8:58 | Reagovat

Bob Marley bol feťácky pes. dufam ze dostal na picu za svojej existencie.

11 tatiana tatiana | 29. července 2008 v 12:33 | Reagovat

bob marley nebol ziadny fetak mal vlastnu vieru a robil pre inych tolko ako nikto iny ten kto to pise ze je fetak je asi nejaky fasko ale viete co hitler bol presny opak milovaneho boba a tento clanok bol krasny aj ked pri konci som sa skoro rozplakala nemal zomriet mal zit a mozno by bola aj afrika normalny kontinenz akoeuropa alebo amerika a nie kontinent trapeny chorobami, nedostatkami zakladnych zivotne potrebnych veci.BOB MARLEY and THE WAILERS is KING

12 mako mako | 5. října 2008 v 9:04 | Reagovat

PECKA PROSTE KRASA BOB MARLEY JE FURT A FURT BUDE KRAL !!!

13 januSKA januSKA | E-mail | 15. května 2009 v 19:59 | Reagovat

tak tohot cloveka uznavam naviac...je to borec ktorych je a bolo malo

14 RaagaaRaastaa RaagaaRaastaa | 28. října 2009 v 15:51 | Reagovat

Nevim co tady rešite...je mi uplne u prdele kto si o bobovi co mysli...mne stači že vim co a kdo byl a že ho uznavam..dokazal nemožny..zaryl se do srdci mrte lidi a taky do myho,jeho klid a mampičizmus vyzarujici s jeho pesniček je proste nesmrtelnej...rastah žijou naveky a ganja taky!R.I.P. BM

ps:náckové co nechápou realni svet a potrebujou k žiti rvačky a násilí...to mi už ani nestojí za reč..
peace

15 RaagaaRaastaa RaagaaRaastaa | 28. října 2009 v 15:55 | Reagovat

mimochodem članek je fakt brej...
a ti co si mysli že bob marley jenom hulil...tak to docela neni pravda ptže když mel nesmirny bolesti s choroby sem tam si zakouril i crack...jenomže to už temer neni jeho rozhodnuti dat si nebo ne

16 nyga nyga | E-mail | 22. ledna 2010 v 18:21 | Reagovat

kdyby si se o Boba opravdu zajímal tak bvy si vedel že to byl prorok jednou řekl svým přátelům Ibisovi a Dionovi v roce 1969 že umře až mu Bude 36 a tak se taky stalo. takže tva vjeta kdyby vědel že umře v 36 je nedobře napsaná on to vědel :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama